Akupunktúra je medicínska disciplína, ktorá pre diagnostiku,prevenciu a liečbu využíva špecifický systém bodov a dráh. Jej podstatou je ovplyvňovanie organizmu špecifickou stimuláciou presne určených miest na povrchu tela, tzv. aktívnych bodov zavádzaním špeciálnych ihiel- vlastná akupunktúra, alebo pôsobením iných fyzikálnych podnetov ako napríklad:
tepla pri moxibuscií, tlaku pri akupresúre, elektrického prúdu pri elektroakupunktúre, laserového lúča pri laseropunktúre a pod.
Akupunktúra je predstaviteľkou celostnej regulačnej a informačnej medicíny. Dokáže regulovať a usmerniť životné procesy, zvýšiť odolnosť a obranyschopnosť organizmu.
Kvalifikovane vykonávaná akupunktúra je jednoduchá a bezpečná, nemá nijaké vedľajšie nepriaznivé účinky. Naopak tým, že pomáha redukovať množstvo používaných liekov chráni organizmus a zmenšuje nebezpečenstvo farmakopatológie. Redukciou liekov ako aj urýchlením procesu liečby, skrátením rekonvalescencie a pracovnej neschopnosti prináša dôležité ekonomické a spoločenské výhody.
Na objasnenie mechanizmov pôsobenia akupunktúry bolo vypracovaných niekoľko desiatok teórií. Ani jedna z nich nerieši problematiku komplexne. Uvádzam v krátkosti tri hlavné:
1.Tradičná teória.
Vychádza z filozofie Taoizmu- učenia o pôsobení ducha sveta TAO a jeho zložiek JANG a JIN. Tieto princípy, ktoré majú protichodný charakter sa vzájomne dopĺňajú a nachádzajú sa spoločne vo všetkých veciach a javoch. Aj všetko v človeku tvorí jednotu iba vďaka ich pôsobeniu
Ak sú tieto dva princípy v rovnováhe, panuje súlad, to znamená zdravie. Ak však vznikne prevaha jedného z nich zákonite sa zoslabí druhý, čo sa prejaví ako nesúlad, porucha kolobehu životnej energie a z toho rezultujúce ochorenie organizmu.
Životná energia Qi (čchi) prúdi telom cez systém 14. dráh, ktoré tvoria spojnice bodov akupunktúry. Sú spojené navzájom aj s vnútrom organizmu a s povrchovými i vnútornými orgánmi. Spomalenie či zastavenie toku má za následok nesúlad, chorobu až smrť. Správne aplikovaná akupunktúra dokáže uviesť obidva princípy i kolobeh Qi ( čchi) do rovnovážneho stavu a tým dosiahnuť uzdravenie.
2. V súlade so systémovo- biokybernetickou koncepciou sa človek chápe ako biopsychosociálna jednotka, ako zložitý systémový celok existujúci v jednote a interakcií s vonkajším a spoločenským prostredím.
Akupunktúra pôsobí na celý systém informačného prenosu a na riadiace i riadené prvky systému v dôsledku čoho vykazuje mnohostrané regulačné pôsobenie na celý organizmus a na jeho dynamickú
interakciu s prostredím.
3. Podľa reflexnej koncepcie je základom pôsobenia akupunktúry vyvolanie aferentnej vzruchovej aktivity v oblasti prvého neurónu. Podráždenie aktívneho bodu vyvoláva zložité reakcie organizmu do ktorých vstupujú rozličné časti centrálneho a periférneho nervového systému, ako aj systém humorálnej a endokrinnej regulácie.
Doterajší vedecký výskum dokázal pôsobenie akupunktúry v týchto hlavných smeroch:
Antalgické pôsobenie
Je najznámejšie a v praxi najčastejšie používané. Jeho podstatou je zvýšenie prahu percepcie bolesti spôsobené najmä:
a) Presynaptickou inhibíciou
uplatnením kontrolno- vrátkového mechanizmu ako na spinálnej úrovni v zadných rohoch a v substantia gelatinosa (Rolandii- lamina III.), tak aj na úrovni thalamu v jeho paraventrikulárnom a centrolaterálnom jadre,
b) moduláciou percepcie bolesti mechanizmom centrálneho predpätia vychádzajúcim z formatio reticularis a inhibujúcim projekčný systém na všetkých úrovniach.
c)biochemickým mechanizmom na ktorom sa podieľajú nielen endogénne opioidy (enkefalímy a endorfíny), ale aj dalšie centrálne neurotransmitéry (serotonín, dopamín, substancia P, cholecistokinín, acetylcholín a ďalšie).